Život dieťaťa s celiakiou alebo intoleranciou lepku prináša výzvy, ako pre samotné dieťa 👧👦, tak aj pre rodičov👩🧔‍♂️.

Poznáte to maminy a ocinovia, že pre dieťa v predškolskom či školskom veku nie je „bezlepkovosť“ len diétou, ale aj sociálnym a psychologickým faktorom, ktorý ovplyvňuje jeho každodenné prežívanie.

Na začiatku sa sústredíme len na zloženie potravín. Čoskoro však zistime, že najväčšie prekážky nečakajú v kuchyni, ale v škôlke, škole, na narodeninových oslavách a pod…

Beli si zo začiatku neuvedomovala rozdiel od svojich rovesníkov, doma bola v tom čase jedináčik, do škôlky nechodila a stretávala sa len so sestranicou a pár kamarátkami. Od malička sme jej ale vysvetľovali, čo nemôže papať a vždy sme prichystali bezlepkové obľúbené pochutiny pre prípad, že by dievčatá jedli niečo „zaujímavé“ lepkové🍬🍫🍭.

Poznáte ten pocit, keď sa chystáte na nejakú chatu 🏡s partiou s malým dieťaťom a okrem niekoľkých kufrov oblečenia, sukničiek, kabeliek, hračiek a potrieb balíte ďalší kufor/tašku s bezlepkovými potravinami🧳🎒🛍👜? Alebo to len ja som taká? 😅 Vždy som dbala na to, aby Beli nestrádala (čo sa jedla týkalo) a nezávidela nejaké jedlo kamarátke. Preto som vždy balila pre istotu rôzne sladkosti, slanosti, cestoviny, žemle, rohlíky, chlebíky…a pod… Našťastie bola Beli v tomto od začiatku veľmi chápavá a rozumná a nezávidela druhým deťom…možno to bolo aj tým, že vedela, že máme zo sebou nejakú jej obľúbenú pochúťku.

Vždy som sa však bála momentu, že kamarátke objednajú v reštaurácií palacinky (čo je Beline najobľúbenejšie jedlo) a Beli si nebude môcť dať. Tak som to vymyslela tak, že na každú chatu jej balím aj doma pripravené palacinky🥞. A čo v reštauráciách? Keďže Beli neobľubuje mäso, ani zemiaky (v nijakej forme, čiže ani hranolky), ani dusenú zeleninu, záchranou pre nás vždy bola a dodnes je ryža🍚. Viac menej v každej reštaurácií našťastie robia ryžu. Len čašníkom musíme vždy prízvukovať, že treba čistú, ničím neposypanú. Poznáte to aj vy, alebo to len my máme takéto problémy s našou bezlepkáčkou?🤣

V podstate si inakosť začala uvedomovať až v škôlke, kam som musela nosiť stravu. Všimla si, že jej jedlo vyzerá inak (nech som sa akokoľvek snažila), párkrát sa stalo, že kuchárky ráno vymenili jedálniček a vtedy nastali otázky: prečo len ja, prečo ja som jediná, deti mi pozerajú do taniera, nestihla som zjesť, lebo mne to dlho zohrievali….boli niekedy aj slzičky😢, ale ako som spomínala Beli je v tomto rozumná. My sme jej povedali, že je výnimočná, aj keď niekedy sa stane, že sa jej to príde ľúto, alebo si povzdychne, že škoda, že neni lepková.

Našťastie má Izi od škôlky veľmi fajn spolužiakov a väčšina z nich na ňu myslí, aj keď rozdávajú na narodeniny drobnosti, snažia sa priniesť jej niečo bezlepkové. Ďakujem Vám rodičia spolužiakov/ kamarátov! Taktiež aj na narodeninových oslavách sa snažia niečo prichystať pre Beli, ale ja to však robím tak, že jej nabalím jej vlastný baťoh s pochutinami, aby sme zbytočne nezaťažovali druhých rodičov.

Báli sme sa tiež, ako to bude prebiehať s príchodom súrodenca (ktorý je lepkový)👩‍🍼, ale Beli to zvláda to fajn. Aj keď niekedy povie, že škoda, že nie je braček bezlepkáč ako ona… Dôležité je všam nerobiť medzi nimi rozdiely a keď kúpim synovi napríklad donut, mám nachystanú aj jeho bezlepkovú verziu pre Beli 🍩.

Tento článok vznikol z jediného, no dôležitého dôvodu: naše deti potrebujú vedieť, že vo svete bez lepku nie sú samy. Byť „tým iným“ dieťaťom v školskej jedálni je niekedy ťažké, a preto im chceme ukázať tváre ich rovesníkov, ktorí zvládajú rovnaké výzvy. Pretože pocit, že niekam patríte, je rovnako dôležitý ako to, čo máte na tanieri🍽.

Držte sa malí i veľkí bezlepkáči a majte pekný deň! 🤗