​S partiou sme sa vybrali na Štrbské Pleso a našou prvou zastávkou bola vyhliadková veža Tatras Tower (Veža snov). Deti z nej boli úplne nadšené! Najviac ich dostala adrenaínová pochôdzna sieť vo výške, sklenená vyhliadková plošina, kde máte pocit, že stojíte priamo vo vzduchu, a samozrejme tobogan. Jediná škoda bola, že na šmykľavku pustia až deti od 120 cm a nie je možné sa šmyknúť spolu s rodičom. Ani to nám však nepokazilo zážitok!

Na veži sme sa dokonale zabavili, no po toľkom chodení deťom prirodzene vyhladlo. Začali sme teda hľadať, kde sa naobedujeme. Hneď neďaleko veže sme natrafili na stánok, ktorý nás milo prekvapil – v ponuke mali bezlepkové zemiakové placky, hranolky a dokonca aj bezlepkový oštiepok burger!​Keďže pre Beli je klasické jedlo „zo stánku“ skôr vzácnosťou, neváhali sme a išli sme do toho.

Placky boli na môj vkus síce trochu mastnejšie, ale Beli si na nich naozaj pochutnala. A čo bolo najhlavnejšie – ten pocit a radosť, že si mohla užiť typickú atmosféru a najesť sa vonku „na stojáka“ spolu s ostatnými, stál jednoznačne za to.

​Dostatočne posilnení sme sa vydali na prechádzku okolo Štrbského Plesa, ktorá nám padla viac než vhod na vytrávenie. Výhľady boli nádherné! Čo sa však týka ľudí, bolo tam pomerne plno – atmosférou mi to chvíľami pripomínala Trnavský jarmok.

​Mysleli sme si, že po toľkých zážitkoch už budú deti akurát tak zrelé na odpočinok, no opak bol pravdou. Bez problémov zvládli ešte aj Veveričí lanový park dole pri parkovisku, kde vybili úplne posledné zvyšky energie. Až potom sme sa spokojní a plní zážitkov mohli pobrať na ubytovanie.